Slovenski English

História poľovníctva a poľovnej kynológie

- História poľovníctva

- História vývoja poľovníctva a poľovníckych organizácií na Slovensku

- Rozvoj poľovníckej kynológie na Slovensku

- Najvýznamnejšie osobnosti Slovenskej poľovníckej kynológie

 

História poľovníctva

 

Lov zveri je tak starý ako ľudstvo samo. Stal sa samozrejmou súčasťou života všetkých praobyvateľov Európy a plne vyhovoval miestnym podmienkam. Je nesporné, že psa a jeho schopnosti vedel človek využívať vo svoj prospech už v dávnej minulosti (Latková, 2013).

 

Správy o organizácii lovu vrátane využitia loveckých psov nám zanechali antický autori už v prvom tisícročí pred n. l., a to ako v dielach umeleckých, tak v odborných statiach vedcov a cestovateľov. Lov v staroveku už nebol obyčajným zaobstarávaním zveriny ani ochranou proti škodlivým druhom. Bola to zábava, šport a veľakrát aj slávnostná udalosť. Pokiaľ neexistovali dostatočne presné palné zbrane, hrali pri všetkých druhoch lovu dôležitú úlohu lovecké psy a v nemalej miere aj cvičení dravci. Vplyvom rastúcej civilizácie ľudstva sa menil i pohľad na voľne žijúcu zver a jej lov (Kapusta, 2013).  Ešte za čias Rímskeho impéria, Rímske právo pokladalo zver za „vec nikoho“. Podľa tohto práva loviť zver mohol každý, avšak pri vstupe na cudzí pozemok potreboval súhlas majiteľa. Za vlády Karola Veľkého, si tento panovník privlastnil všetku zem, ktorá nemala vlastníkov, čím sa vytvorili veľké kráľovské revíre. Na týchto mohol loviť zver iba panovník a jeho družina. Za porušenie výsostného kráľovského práva boli prísne tresty. Zákony a nariadenia Karola Veľkého a jeho nástupcov už obsahujú podrobné ustanovenia o jednotlivých druhoch zveri, avšak nie je v nich zmienka o čase ochrany zveri (Herz, 2012). Od 9. a 10. storočia sa už vytvára osobitný stav, ktorého povinnosťou bolo starať sa o lesy a o zver. Behom 10. až 12. storočia sa vyhradili osobitné spôsoby lovu a zákaz lovu určitej zveri, ktorá bola vyhradená buď priamo vládcovi, alebo dokonca osobám s ešte vyšším postavením, napríklad cisárovi. Lov prestal byť prostriedkom obživy a stal sa zábavou, súčasne sa stal pompéznou záležitosťou. V 13. storočí už došlo k zjednoteniu loveckého práva  v niektorých zemiach a lovecký zákonník ovplyvnili aj zásady držby pôdy. Behom 16. storočia už bol zákon lovu v európskych zemiach obmedzený ohľadom na potrebu poľnohospodárskej výroby. Zver sa začala deliť na vysokú a bežnú lovnú zver, objavil sa taktiež pojem dravej zveri a jednotlivé druhy zveri boli lovené predpísaným spôsobom. Je zaujímavé, že veľké lesné majetky s právom lovu patrili aj kláštorom. V 19. a 20. storočí prešlo poľovníctvo konečným vývojom a z obyčajného lovu sa stalo odbornou činnosťou, zameranou na chov, zvyšovanie kvality a všestrannou starostlivosťou o zver (Kapusta, 2013).

 

 

História vývoja poľovníctva a poľovníckych organizácií na Slovensku

 

Prvé písomné  zmienky o opatreniach zameraných na ochranu lesov a zveri siahajú do obdobia vlády kráľa Ladislava I., ktorý v roku 1092 zakázal loviť zver v dňoch pracovného pokoja. Dovtedy na našom území mohol loviť zver každý. Zver sa spočiatku lovila pre vlastnú potrebu, ale neskôr aj kvôli daniam. V zmysle zákonného článku desať, z roku 1883 patril výkon poľovného práva neodlučne k vlastníctvu pozemkov. Majiteľ pozemku alebo ten, ktorému on výkon poľovného práva postúpil, mohol poľovať, keď výmera jeho pozemkov v celistvosti dosahovala 115 ha. V iných prípadoch vlastníci pozemkov boli povinní spolu s obcou výkon poľovného práva prenajať. Ak obecný chotár svojou výmerou presahoval 1150 ha, mohol sa rozdeliť na poľovné revíry. Obdobie organizovaného poľovníctva sa začalo na území Slovenska až po roku 1860. Pravda, ešte nebolo centrálne riadené, ale predsa sa už budovalo na základe modernejších poznatkov a skúseností. Význam mali najmä vzájomné dohody niektorých majiteľov susediacich poľovných revírov o spôsobe chovu a plánu odstrelu (Kapusta, 2013).

 

1. mája 1920 uverejnilo niekoľko poľovníkov z Bratislavy na základe iniciatívy generála zdravotníctva MUDr. Jána Červíčka, výzvu, v ktorej sa vyzdvihoval hospodársky význam poľovníctva na Slovensku a na Podkarpatskej Rusi. Aby sa zamedzilo svojvoľnej činnosti na tomto úseku, navrhli založiť Lovecký ochranný spolok pre Slovensko (LOS). Ministerstvo s plnou mocou pre správu Slovenska schválilo 21. októbra 1920 stanovy LOS. Ustanovujúce valné zhromaždenie sa konalo 10. decembra 1920. Zúčastnilo sa ho 43 registrovaných členov a 33 zakladajúcich členov. Na prvej schôdzi zvolili za predsedu Jána Červíčka. Tri roky po vzniku prvej poľovníckej organizácie na Slovensku vznikla v Čechách a na Morave Československá myslivecká jednota (ČSMJ), ktorá sa vyhlásila za celoštátnu poľovnícku organizáciu. Jej cieľom bolo včleniť LOS do jednoty. Roku 1927 sa vytvoril kynologický odbor, ktorý začal vyvíjať úspešnú činnosť. V Žiline sa 25. novembra 1934 uskutočnilo Mimoriadne valné zhromaždenie za účasti zástupcov LOS a ČSMJ. Delegáti sa dohodli na zjednotení oboch poľovníckych organizácií od 1. januára.1935. Lovecký ochranný spolok LOS pre Slovensko sa zmenil na Zemský zväz loveckých ochranných a kynologických spolkov na Slovensku. Členmi sa stali miestne skupiny LOS a spolky ČSMJ na Slovensku, ktoré sa premenovali na lovecké spolky. Po skončení II. svetovej vojny  SNR uvalilo na Zemský zväz dočasnú národnú správu, do  ktorej boli vymenovaní: Ing. Igor Dula ako predseda, Dr. Július Brachtl, Ing. Ján Švihra a Koloman Slimák. Hlavnou úlohou bolo obnoviť činnosť Zväzu LOS. Členskú základňu vtedy tvorilo 7 352 poľovníkov. V roku 1947 v Brne vznikla celoštátna poľovnícka organizácia. Prvý jednotný poľovnícky zákon pre celé územie Československa pod číslom 225/1947 vstúpil do platnosti od začiatku roka 1948. V roku 1949 bol zmenený názov poľovníckej organizácie na Zväz poľovníckych ochranných spolkov na Slovensku. Posledný januárový víkend 1961 sa konal v Prahe IV. mimoriadny celoštátny zjazd Československej mysliveckej jednoty. Schválil jednotné utvorenie okresných a krajských organizácií v súlade s novou územnou organizáciou štátu. Najpodstatnejšie bolo, že z dvoch doteraz samostatných poľovníckych organizácií vytvoril jednu celoštátnu – Československý myslivecký zväz (ČSMZ) s Ústredným výborom v Prahe. Zväz sa stal zložkou Národného frontu. Schválil nové Stanovy ČSMZ. Základnými organizačnými zložkami sa stali Jednoty. Do Ústredného výboru ČSMZ sa dostali iba dvaja Slováci, František Tupík a Dr. Štefan Teren. V roku 1962 Národné zhromaždenie prijalo Zákon o poľovníctve č.23/1962 Z.z.. Týmto zákonom sa odpútalo právo poľovníctva od vlastníctva k pôde a zosilnil sa vplyv štátnych orgánov na riadení poľovníctva, zvyšuje najnižšiu výmeru poľovného revíru. V roku 1969 sa konal v Bratislave Ustanovujúci zjazd Slovenského poľovníckeho zväzu (SPZ). Zúčastnilo sa ho 76 delegátov, ktorí zastupovali 29 851 členov. Delegáti okrem iných materiálov schválili 49 konkrétnych úloh SPZ, stanovy SPZ a zvolili 39 členný Ústredný výbor. V roku 1975 Plénum ÚV SPZ schválilo pokyny o používaní poľovne upotrebiteľných psov a ich kvalifikáciu ako aj  o počtoch potrebných pre jednotlivé poľovné revíry. Ministerstvo vnútra schválilo nové Stanovy SPZ 24. septembra 1984.

 

Slovenský poľovnícky zväz zorganizoval 12. marca 1993  ustanovujúcu schôdzu jednotnej kynologickej organizácie na Slovensku, za účasti doteraz existujúcich: Slovenského poľovníckeho zväzu, Slovenského kynologického zväzu a Zväzu športovej kynológie. Zúčastnené zväzy schválili založenie spoločnej kynologickej organizácie s názvom Slovenská kynologická jednota (SKJ) so sídlom pri SPZ v Bratislave. Od  5. mája 1993 vstúpil do platnosti zákon NR SR č. 99/93 Z. z. , ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 23/1962 Zb. o poľovníctve a viaže sa na článok 44 Ústavy SR. SPZ zastupuje členskú základňu v  poľovníckej činnosti doma i v zahraničí. Vyhláška MP SR č. 91 o poľovníckych oblastiach a akostných triedach poľovných revírov vstúpila v platnosť 29. novembra 1996. Následne 1.januára. 1997 vstúpil do platnosti Zákon č. 221/1996 Z. z. o územnosprávnom usporiadaní Slovenskej republiky. Do toho času mal SPZ 36 OkO SPZ a 2 MsO SPZ. Po zmene, 1. januára 1997 bolo už na Slovensku až 79 okresov. V novo vzniknutých okresoch vznikli samostatné OkO SPZ a v ďalších RgO SPZ (regionálne, ktoré vytvorili novo vzniknuté okresy rozpadom starého okresu). Koncom júla 2000 sa v Nitre pri príležitosti 80. výročia vzniku prvej slovenskej poľovníckej organizácie konala Celoštátna výstava „Poľovníctvo a príroda Nitra 2000“ (Herz, 2012).

 

 

Rozvoj poľovníckej kynológie na Slovensku

 

V období neskorého baroka sa po Európe rozšíril parforsný lov – štvanica, na ktorej  muži s koňmi a so svorkou psov hnali zver, napríklad jeleňa, daniela, prípadne zajaca. Štvanica bola najviac rozšírená v Anglicku, vo Francúzsku, ale aj v Nemecku. Na našom území v rámci Uhorska, sa prvý parforsný lov konal v okrese Nové Zámky v roku 1825, kam doviezli z Anglicka foxhoundy. V Urmíne (Mojmírovce) od roku 1870 pracovala svorka, v ktorej bolo 46 párov Anglických harrierov a v Malackách od roku 1890 pracovala svorka asi desiatich párov Bíglov. Najznámejšie štvanice sa však konali od roku 1879 v Holíči, okres Skalica. Na východnom Slovensku pracovali tiež viaceré svorky, vo Veľatoch, Michalovciach, Parchovanoch, Čelovciach a vo Vojčiciach. Roku 1900 Riaditeľstvo štátnych lesov nariadilo, že v ich revíroch, kde sa loví veľká raticová zver, je povinné držať farbiara. V Uhorsku roku 1901 sa založil Klub chovateľov farbiarov, členmi ktorého sa stali aj poľovní hospodári zo Slovenska. Knieža Mikuláš Pálffy v roku 1902 založil psinec na chov Bavorských farbiarov (Štefík, 2008).

 

Po vzniku prvej Československej republiky nemožno hovoriť vôbec o organizovanej kynológii na Slovensku napriek tomu, že sa na poľovačkách psy používali. Boli to však psy bez preukazov pôvodu a mnohých pôvod bol otázny.  Bol to logický dôsledok situácie v poľovníctve vôbec, ktorému v tých časoch chýbal akýkoľvek organizačný základ. V Čechách existoval Československý lovecký a kynologický říšský sväz a aj kynológia tu mala už primeranú úroveň. Po roku 1918 začali prichádzať na Slovensko mnohí Česi, ktorí spoločne so Slovákmi, zaujímajúcimi sa o poľovníctvo, sa usilovali zmeniť dovtedajšiu situáciu (Kapusta, 2013).

 

Prvou poľovníckou organizáciou na Slovensku, ktorá sa okrem poľovníckej činností zaoberala aj chovom a používaním poľovných psov bol Lovecký ochranný spolok(LOS). V roku 1935 sa táto organizácia premenovala na Zemský zväz loveckých a kynologických spolkov (Ciberej et al., 2010). Keď na Slovensku LOS vznikol, najskôr musel prekonať najrôznejšie ťažkosti, preto neprejavil žiadny záujem o organizovanie kynológie a zrejme preto o nej nebola zmienka ani v jeho stanovách (Molnár et al., 1984). Postupne sa však začala situácia v používaní loveckých psov zlepšovať aj na Slovensku, pretože mnohí Českí poľovníci, ktorí na Slovensko prišli, boli aj chovateľmi čistokrvných poľovných psov. Išlo predovšetkým o stavače, ktoré sa stali základom chovov u nás, i keď ešte ich chovatelia neboli organizovaní v nijakom klube (Kapusta, 2013). V  roku 1923 sa v Brne založila Československá myslivecká jednota, ktorej stanovy obsahovali už aj starostlivosť o kynológiu: chov poľovných psov a usporadúvanie výstav a skúšok (Baka a Jevčák, 2008). Keďže jednými z prvých slovenských pobočiek LOS boli pobočky v Novom Meste n/Váhom, Trenčianskych Tepliciach a v Nových Zámkoch, práve tu sa začala venovať pozornosť aj rozvoju poľovníckej kynológie. Skutočný začiatok rozvoja poľovníckej kynológie na Slovensku sa datuje od roku 1928, keď sa začali usporadúvať aj prvé skúšky stavačov (Nové Zámky). Bolo to zásluhou Josefa Kadleca, ktorý bol aj zakladateľom tamojšieho Loveckého a kynologického spolku. Kadlec sa stal aj prvým kynologickým referentom pre Slovensko a v tejto funkcii pracoval až do odchodu zo Slovenska. Od roku 1939 bol funkciou kynologického referenta pre Slovensko poverený Koloman Slimák. V roku 1932 v Novom Meste n/Váhom okrem LOS začal pôsobiť aj vzniknutý Myslivecký spolok, orientovaný na Zemský odbor ČSMJ, ktorý usporadúval skúšky, výstavy, chovateľské prehliadky a výcvikové kurzy. Po rozbití ČSR v roku 1939 ostalo Slovensko bez Plemennej knihy, ktorá sa viedla centrálne v Prahe. Hrozilo nebezpečenstvo, že odchovy šteniec zostanú bez rodokmeňov, keďže ich nebolo kde zapísať (Kapusta, 2013). Na jeseň roku 1939 sa potom založila Slovenská plemenná kniha psov pre všetky plemená. Touto formou sa viedla až do založenia Spolku chovateľov ušľachtilých psov v roku 1962 a od roku 1968 Plemennú knihu prevzal Slovenský poľovnícky zväz (Ciberej et al., 2010). Slovenská plemenná kniha sa viedla v Novom Meste n/Váhom až do roku 1960. Prvy celoslovenský zvod poľovných psov na Slovensku usporiadali kynológovia v Novom Meste n/Váhom už v r. 1946 (Herz, 2012).

 

Okresné organizácie a chovateľské kluby riadené SPZ v rokoch 1967 až 1980 usporiadali 702 skúšok vlôh malých plemien a stavačov, ktoré úspešne absolvovalo až 8640 jedincov a 1442 skúšok poľovnej upotrebiteľnosti pre stavače, malé plemená, farbiare a duriče, ktoré úspešne absolvovalo 10854 jedincov (Štefík, 2008). Najväčšie úspechy dosiahla slovenská poľovnícka kynológia v rokoch 1970 až 1990. Zásluhu na tom malo aj Kynologické oddelenie SPZ v Bratislave, ktorého vedúcim bol František Siget (Kapusta, 2013), ktorý má významné zásluhy na rozšírení chovu Slovenského kopova, farbiarov, ale aj na vyšľachtení Slovenského hrubosrstého stavača a jeho uznaní za naše národné plemeno (Šebo, 2009).

 

V roku 1969 sa na Slovensku chovalo asi štyridsať rôznych plemien poľovných psov. Od roku 1969 do roku 1979 bolo do Plemennej knihy zapísaných 8233 šteniat 15 plemien stavačov, 3083 teriérov deviatich plemien, 2536 duričov piatich plemien, 1281 jazvečíkov, 1842 farbiarov a 709 sliedičov. K ustanovujúcemu zjazdu SPZ v roku 1969 bolo v poľovníckych revíroch na Slovensku k dispozícii 1901 poľovne upotrebiteľných psov. V roku 1973 ich bolo k dispozícii už 3220. V zmysle záverov tohto zjazdu boli skoro všetky kynologické normy, prebehli rôzne kurzy, preškolenie, aktívy, ako aj rozširovanie rozhodcovského zboru. V roku 1980 mal SPZ k dispozícií 128 rozhodcov pre Jesenné skúšky stavačov, 27 pre Lesné a Všestranné skúšky stavačov, 57 rozhodcov pre Povrchové skúšky malých plemien, 29 pre Skúšky v brlohárení, 37 pre Skúšky farbiarov, 51 rozhodcov pre Skúšky duričov a 44 osôb, ktoré mali kvalifikáciu pre posudzovanie exteriéru. K začiatku roku 1980 bolo k dispozícii už 6349 poľovne upotrebiteľných psov. Podľa účelovosti bolo 574 psov s kvalifikáciou na dohľadávanie srnčej, 1048 na dohľadávanie diviačej zveri a 691 farbiarov na dohľadávanie jelenej, danielej a muflonej zveri (Štefík, 2008).

 

V zmysle § 3, ods. 3 zákona č. 23/62 Zb. o poľovníctve a novely zákona 99/93 Z. z. o poľovníctve v znení neskorších predpisov poverilo Ministerstvo pôdohospodárstva SR listom č. 292/94-100 z 10. 2. 1994 Slovenský poľovnícky zväz organizovaním a riadením poľovníckej kynológie na Slovensku a taktiež kontrolou dodržiavania predpisov na úseku kynológie v poľovných revíroch poľovníckych združení a ostatných užívateľov poľovných revírov (Herz, 2012). V roku 1993 došlo k rozdeleniu Československa na dva samostatné štáty, Slovensko a Českú republiku. Na Slovensku bola vytvorená nová kynologická organizácia Slovenská kynologická jednota (SKJ). SKJ zastupuje slovenskú kynológiu v FCI a prostredníctvom SPZ pokrýva aj poľovnícku kynológiu. SPZ je členskou a zakladajúcou organizáciou SKJ (Lazár, 2008). Slovenský poľovnícky zväz k 31.12.2004 evidoval poľovne upotrebiteľných 2356 stavačov, 5313 sliedičov, jazvečíkov, teriérov a duričov, 1670 farbiarov a slovenských kopovov. Z toho brlohárov bolo 1814 jedincov, na dohľadávku srnčej zveri 3250, na dohľadávku jelenej zveri 1670 a na dohľadávku diviačej zveri 2935 poľovne upotrebiteľných psov. Celkom 10852 poľovne upotrebiteľných psov. V roku 2004 sa konalo 345 skúšok  poľovnej upotrebiteľnosti. Do plemennej knihy psov bolo zapísaných 4520 šteniat. Okrem skúšok poľovnej upotrebiteľnosti Slovenský poľovnícky zväz a jeho chovateľské kluby zorganizovali viac ako 150 klubových, oblastných, národných a medzinárodných výstav a skúšok (SPZ, 2005).

 

Od roku 1990 predsedom kynologickej komisie SPZ bol Ing. Š. Štefík, ktorý bol aj prezidentom novovzniknutej Slovenskej kynologickej jednoty, zastupujúcej slovenskú kynológiu v Medzinárodnej kynologickej federácii – FCI. Od roku 2012 je prezidentom Slovenskej kynologickej jednoty Ing. Jozef Jursa, CSc.. Slovenská poľovnícka kynológia dosiahla nielen predpísané počty jednotlivých plemien, ale aj po stránke pracovného výkonu sa dostala na špičku v strednej Európe. Potvrdzujú to výsledky na medzinárodných porovnávacích skúškach stavačov, na ktorých sme sa pravidelne zúčastňovali a víťazili. Naša kynológia zaznamenala úspechy aj po stránke exteriérovej aj po stránke plemenitby poľovných psov. K medzinárodnému úspechu slovenskej kynológie prispeli určite aj nitrianski kynológovia, ktorí organizujú od roku 1984 každoročne Medzinárodnú výstavu psov všetkých plemien. Organizácia výstavy dosahuje už tradične veľmi dobrú úroveň a slovenská kynológia sa tak dostala do povedomia európskej kynologickej verejnosti (Kapusta, 2013).

 

 

 

Najvýznamnejšie osobnosti Slovenskej poľovníckej kynológie

 

Koloman Slimák (* 19.12.1903 – † 18.9.1996) (Obr. 1)

-          Pochádzal z Nového Mesta nad Váhom. Kynológií sa venoval takmer 60 rokov. Od roku 1933 mal registrovanú chovateľskú stanicu „z Považia“, v ktorej odchoval vyše 800 šteniec (Ciberej et al., 2010)

-          Bol známy kynológ – chovateľ, šľachtiteľ, poľovník, rozhodca exteriéru aj výkonu. Počas kariéry bol považovaný za jednu z najuznávanejších autorít v slovenskej kynologickej praxi. Doteraz sa považuje za legendu slovenskej kynológie.

-       Do dejín kynológie sa predovšetkým zapísal ako otec oboch našich národných poľovných plemien – Slovenského kopova a Slovenského hrubosrstého stavača (Zdroj uvedený v prehľade literatúry pod písmenom A).

-         Na jeho počesť sa od roku 1997 organizujú vrcholové medzinárodné skúšky stavačov s udeľovaním CACIT pod názvom „Memoriál Kolomana Slimáka“ (Uhrik, 2011).

 

Josef Kadlec (* 6. 1. 1873 – † 22. 1. 1945)

-          Bol pôvodom Čech, pôsobil však v Nových Zámkoch. V Slovenskej kynológií sa však navždy zapísal ako priekopník chovu stavačov. Bol zvoleným prvým predsedom Klubu chovateľov nemeckého krátkosrstého stavača v Československu.

-          Na  Slovensku našiel len málo chovného materiálu a nie dosť porozumenia pre rozvíjanie kynológie. Nedal sa však odradiť a získal záujemcov nielen v okruhu svojho pôsobenia v lovecko - kynologickom spolku v Nových Zámkoch, ale aj u ostatných okolitých spolkov. Vychoval a združil okolo seba mnohých kynológov. V roku 1938 bol nútený zo Slovenska odísť. Jeho dielo však nezaniklo, bol naďalej v písomnom styku so svojimi odchovancami a týmto spôsobom im poskytoval cenné rady a pokyny, vždy prejavoval živý vzťah k Slovensku a k dianiu okolo tunajšieho poľovníctva a kynológie.

-          Na uctenie si pamiatky Jozefa Kadleca sa od roku 1946 organizujú Všestranné skúšky stavačov s udeľovaním titulov Všestranný víťaz SR a CACT, tieto skúšky sa konajú pod názvom „Memoriál Jozefa Kadleca“ (Uhrik, 2011).

 

 

Fridrich Konrád (* 21. 11. 1900 – † 28. 7. 1982)

-          Pochádzal z Horných Obdokoviec. Ako prvý na Slovenku sa začal cieľavedome venovať výcviku a chovu farbiarov. Stal pri zrode klubu chovateľov farbiarov na Slovensku a aktívne sa zúčastňoval klubových podujatí ako vodič, cvičiteľ, neskôr aj ako rozhodca pre výkon a exteriér.

-          Istý čas pracoval v redakcii časopisu „Poľovníctvo a rybárstvo“ a spolupracoval pri tvorbe klubovej publikácie „Chovateľ farbiarov“.

-          Slovenský poľovnícky zväz ho za zásluhy o rozvoj poľovníctva, v roku 1980 vyznamenal ocenením Zlatý kamzík.

-          Na jeho počesť organizuje Klub chovateľov farbiarov každé dva roky na rôznych miestach Slovenska, Skúšky farbiarov pod názvom ,Memoriál Fridricha Konráda“ (Ciberej et al., 2010).

 

 

Alexander Mészáros (* 5. 7. 1930 – † 19. 3. 1997)

-          Pochádzal z Pozby. Od roku 1970 sa venoval chovu Maďarských stavačov. Mnohé jedince z jeho chovateľskej stanice pod názvom „Oroszka“ sa dostali aj do zahraničia.

-          Dlhé roky pôsobil ako hlavný poradca chovu a 18 rokov ako predseda Klubu chovateľov maďarských stavačov. Roky pôsobil aj ako člen kynologickej komisie ústredia SPZ. Organizoval medzinárodné súťaže Maďarských stavačov a patril medzi popredných odborníkov na chov tohto plemena na Slovensku.

-           Na jeho počesť Klub chovateľov Maďarských stavačov organizuje od roku 1997 „Memoriál Alexandra Mészárosa“, za cieľom porovnať úroveň chovu a výkonu Maďarských stavačov zo SR s Maďarskými stavačmi zo zahraničia. (Uhrik, 2011).

 

Bohuslav Zemko (* 4. 6. 1949 – † 24. 3. 1998)

-          Pochádzal zo Šoporne, pôsobiaci dlhé roky ako členom Kynologickej rady SPZ, poradca chovu pre SHS a medzinárodný rozhodca pre skúšky stavačov.

-          Na jeho počesť Klub chovateľov hrubosrstých stavačov od roku 1998 organizuje „Memoriál Bohuslava Zemku“, ako medzinárodné všestranné skúšky hrubosrstých stavačov (Uhrik, 2011).

 

Andrej Renčo (* 26. 1. 1911 – † 10. 2. 1989)

-          Pochádzal zo Železnej Breznice. Duričom a kynológii sa venoval od mladosti.

-          Bol zvolený ako prvý predseda Klubu chovateľov duričov v roku 1962. Bol autorom prvého skúšobného poriadku pre duričov. Významne sa podieľal na uznaní, ale aj vyšľachtení Slovenského kopova. Bol aj rozhodcom pre exteriér a výkon poľovných plemien psov.

-          Na jeho počesť organizuje Klub chovateľov slovenského kopova od roku 1990 Memoriál Andreja Renču“, vrcholové Duričské skúšky Slovenských kopovov, od roku 1999 s medzinárodnou účasťou a udeľovaním CACIT (Ciberej et al., 2010).

 

 

Autor: Ing. Daniel Hrežík

Text prevzatý z publikácie: Zhodnotenie poľovnej kynológie na slovensku v rokoch 2006 až 2012


 

© 2015 Danibull. Tvorba stránek
Ing. Daniel Hrežík
Hviezdoslavov
Slovenská republika
danielhrezik@gmail.com
+421 915 311 521
Handling Hrezik Facebook Webdesign studio Praha